Včelí med ako liek

V Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave sa uskutočnilo dňa 23. februára 2012 o 17. hod. tradičné stretnutie vo Vede v CENTRE, ktoré raz do mesiaca pre širokú verejnosť organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri CVTI SR.Hosťom vedeckej kaviarne bola RNDr. Katarína Bíliková, PhD., vedúca vedecká pracovníčka Oddelenia molekulárnej apidológie v Ústave molekulárnej biológie SAV v Bratislave.

Doktorka Bíliková sa vo svojej prezentácii na tému Včelí med ako liek zamerala nielen na liečivé účinky medu na zdravie človeka, ale aj na najnovšie poznatky fyziologických vlastností včelích bielkovín, ktorých výskyt a množstvo v mede má výrazný vplyv na jeho kvalitu. Vypracovala originálnu metódu na hodnotenie kvality a pravosti medu, ktorú vypracovala. Vzhľadom na častý výskyt falšovaného medu v obchodoch, práve táto metóda môže výrazne prispieť k zisteniu či ide o falšovaný alebo pravý včelí med.

Hovorila tiež o zdravotnom stave včiel, ktorý je v súčasnosti závažným celosvetovým problémom, ako aj o nových trendoch vo výskume ochrany včelstiev voči chorobám. Priblížila výsledky vedeckej práce oddelenia molekulárnej apidológie. Centrom pozornosti ich výskumu je včela, respektíve fyziologické účinné látky, ktoré včela produkuje a pridáva do svojich produktov. Ľudia od nepamäti používali med ako liečivo, pretože spočiatku bolo jeho získanie veľmi náročné, bol veľmi vzácny, bolo to aj platidlo. Prvé písomné záznamy pochádzajú zo starovekého Egypta. Bol objavený zvitok papyrusu, ktorý bol napísaný pred 4000 rokmi a obsahuje viac ako 900 rôznych receptov na použitie medu ako liečiva.

Dodnes poznáme liečivé účinky medu ako aj ďalších včelích produktov. Med sa používa najmä v zdravej výžive, je vhodný pre všetky vekové kategórie, pretože obsahuje jednoduché cukry, glukózu a fruktózu, je ľahko stráviteľný, priaznivo pôsobí na celý organizmus pri rekonvalescenciách, po operáciách a ťažkých chorobách. Najbežnejšie pri zápalových ochoreniach siahneme po mede, čaji s medom, keď sme prechladnutí, pretože má antimikrobiálne účinky. Tak isto je vhodný na liečenie kožných ochorení, popálenín, pri ťažko sa hojacich ranách.

Používanie materskej kašičky ako liečiva nie je tak dlho známe, prakticky od 17. storočia. Má revitalizujúce účinky, veľmi dobre pôsobí pri únave, vyčerpanosti, takisto má imunostimulačné účinky, antimikrobiálne a baktericidné účinky, a tiež sa jej pripisuje vplyv na dlhovekosť organizmov. Včelí peľ má takisto veľmi významné antioxidačné účinky, používa sa tiež pri znižovaní cholesterolu. Včelí vosk má tiež použitie v kozmetike, vo farmaceutickom priemysle.

Doteraz nie sú celkom známe všetky látky, ktoré sú zodpovedné za liečivé účinky včelích produktov. Preto je aj dosť problém definovať med ako liek, pretože nejde o jednu konkrétnu látku ale ide o zmes látok, ktoré pôsobia súčasne. Preto aj lekári nemôžu predpisovať med, pretože nie sú pevne definované liečivé látky a ich presné dávkovanie.

Ak chceme poznať liečivé látky, musíme sa pozrieť, čo tá včelia výživa vlastne je. Včela má v živočíšnej ríši výsadné postavenie aj z toho hľadiska, že podobne ako človek nekonzumuje potravu priamo, tak ako ju nájde v prírode, ale ju zberá, berie z prírody nektár, sladké šťavy a sekréty rastlín, vodu a peľ a pripravuje z nich melich, včelí peľ a larválnu výživu, teda výživu pre vyvíjajúce sa včelie potomstvo.

V podstate ide o technologické procesy, v ktorých sa upravuje prirodzený bielkovinový a sacharidový materiál, aby sa výživová hodnota toho produktu nemenila počas jedného roka, pri teplote 34 až 35 stupňov Celzia. Med je enzymaticky zahustená upravená zmes látok zo sladkých štiav rastlín alebo medovice, obohatená, a to je dôležité, o sekréty cefalických žliaz včiel krmičiek. Významné fyziologicky aktívne látky sú vo väčšom množstve zastúpené v materskej kašičke, čiže v larválnej výžive včely. Je to v podstate ako materské mliečko. Táto výživa musí obsahovať všetko potrebné, aby bol zabezpečený zdravý vývoj včelieho potomstva.

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová