Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti
  • O nás
  • Aktuality
  • Veda v CENTRE
  • Vedecká cukráreň
  • Popularizačné aktivity
  • Multimediálna galéria
    • Audioarchív
      • Laboratórium
    • Fotogaléria
      • Veda v CENTRE
      • Vedecká cukráreň
      • Výstavy
      • Ocenenia
      • Podujatia
      • Aktivity
    • Videoarchív
      • Veda v CENTRE
      • Vedecká cukráreň
      • Spektrum vedy
      • Výstavy
      • Ocenenia
      • Podujatia
  • Knižnica
  • Pre médiá
  • Kontakt
  • Ochrana súkromia
Nachádzate sa tu: NCP VaT > Veda v CENTRE > Veda v CENTRE - Bratislava > 2010

Hydrologické problémy protipovodňovej ochrany

prof. SzolgayV Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave sa uskutočnilo v poradí 15. stretnutie verejnosti s osobnosťami vedy a techniky pri káve pod názvom Veda v CENTRE. Ide o cyklus vedeckých kaviarní za účasti odbornej i širokej verejnosti, ktorý už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, útvar CVTI SR.

Vo štvrtok 28. januára 2010 o 17 hod. bol hosťom vedeckej kaviarne prof. Ing. Ján Szolgay, PhD., vedúci Katedry vodného hospodárstva krajiny Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Podujatie moderovala PhDr. Zuzana Hajdu.

Profesor Szolgay vo svojej prednáške na tému Hydrologické problémy protipovodňovej ochrany  priblížil systém určovania návrhových prietokov v hydrológii a poukázal tiež na  slabé stránky. V úvode sa venoval základným definíciám, ktoré sú dôležité, nakoľko odborníci, médiá a verejnosť nehovoria jednou rečou. Uviedol tiež príklad zrážkovo-odtokových modelov a výhľad do budúcnosti.

Na povodeň,  ako komplex príčin a dôsledkov, bol zameraný 3,5-minútový videozáznam. Videli sme silu vody, ktorá je neuveriteľná. Povodňou je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká, keď sa prechodne výrazne zvýši hladina vodného toku a bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva. Ďalšou príčinou povodne môže byť  napr. dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo topenia snehu  a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami.

Lokálne môže vzniknúť množstvo faktorov, ktoré sa nedajú predvídať dopredu. Ochrana pred povodňami obsahuje činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povrchového rizika na povodňami ohrozovanom území a na predchádzanie záplavám preventívnymi opatreniami.  Každý hydro-technický návrh raz zlyhá. Raz za čas nebude slúžiť tomu účelu ako bol navrhnutý.  Zatiaľ nepoznáme maximálne možné hranice povodní. Spoločnosť sa musí dohodnúť akú chce ochranu.

Jedným z článkov v reťazci organizovania ochrany pred nepriaznivými účinkami povodní je aj výpočet návrhových maximálnych prietokov používaných pre dimenzovanie protipovodňových opatrení a vodohospodárskych stavieb. Podľa dostupnosti údajov o prietokoch rozoznávame pri ich výpočte v zásade tri situácie, a to buď máme dostatok prietokových údajov pre aplikáciu štatistických metód alebo zrážkovo-odtokových modelov;  prietokové údaje síce existujú, ale nie sú dostatočné, prípadne vhodné pre použitie uvedených postupov; nemáme k dispozícii údaje o prietokoch. Vo všetkých troch prípadoch bolo možné v uplynulých desaťročiach badať vo svete početné metodické pokroky, ktoré postupne nachádzajú aplikáciu aj u nás.

V ďalšej časti profesor Szolgay  hovoril o paradigmách určovania návrhových veličín v hydrológii, hydrologických neistotách v odhade návrhových prietokov. Poznamenal, že neistôt nie je nikdy dosť. Zameral sa tiež na to, čo priniesli a prinesú zmeny klímy vo využívaní krajiny.

Dozvedeli sme sa, že v Slovenskej republike je zaevidovaná celková dĺžka riečnej siete cca 61 147 km.  V Správe Slovenského vodohospodárskeho podniku je 38 211 km vodných tokov, z toho je 11 850 km vodohospodársky významných. Ostatné sú drobné vodné toky. 

Ďalej hovoril o neistotách odhadu, s ktorými sa pri určovaní návrhových veličín môžu stretnúť. K problémom kvality podkladových údajov patria napr. široké problémové okruhy kvality hydrologických meraní na tokoch, vplyvy zmien využívania krajiny a zmeny klímy na homogenitu údajov pre výpočet návrhového prietoku a pod.

Odhad sprevádzajú neistoty vyplývajúce z nedostatku poznatkov o analyzovaných hydrologických systémoch a procesoch a z následného zjednodušovania ich popisu. Sú to tiež neistoty vyplývajúce z objektívnych vlastností metód odhadu parametrov funkcií rozdelenia pravdepodobnosti a parametrov hydrologických modelov. Ale aj regionalizačné neistoty vyplývajúce z neistoty odhadu parametrov hydrologických systémov v prípade používania priestorových zovšeobecňovaní pri ich určovaní.

Určovanie návrhového maximálneho prietoku sa nedá považovať za výpočtový postup s jednoznačným výsledkom. Je ho potrebné považovať za úlohu, ktorá sa dá riešiť viacerými štatisticky i hydrologicky rovnocennými postupmi. Výslednú veličinu musíme vedieť zvoliť z výsledkov celého spektra postupov.

Do diskusie sa zapojilo viacero účastníkov stretnutia. Ako prvý vystúpil profesor Milan Lapin., ktorý hovoril o klimatických zmenách.

Prednáška

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: Ing. Alena Paulíková

Video: Hydrologické problémy protipovodňovej ochrany

Súvisiace články vo Vedeckom kaleidoskope:

J. Szolgay: Popularizácii vedy na Slovensku by prospela aktívna práca s mládežou
Veda v CENTRE: Hydrologické problémy protipovodňovej ochrany

Kľúčové slová:
vodné stavby, hydrológia

Odbory vedy:
Prírodné vedy - Vedy o Zemi a enviromentálne vedy, Technické vedy - Stavebné inžinierstvo

Tlačiť

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť.

Živé vysielanie

 

O najbližšom živom vysielaní z podujatia Veda v CENTRE vás budeme informovať už čoskoro.

Najnovšie videá


Youtube

Veda na dosah

Ako spolu komunikujú mozog a tráviaci systém
V tráviacom trakte je zhruba rovnaký počet nervových buniek ako v mozgu. Dokonca navzájom komunikujú prostredníctvom podobných molekúl. Prečo je to dobré?
ďaľšie...
21.01.2021
Prinesie pokuta 135 tisíc eur za znečisťovanie rieky Slatina prelom?
Rekordnú pokutu udelila Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) mliekarni Koliba. Ako ju vníma Tomáš Derka, špecialista na ekológiu vodných tokov?
ďaľšie...
21.01.2021
Lifbee Academy: Nezmeškaj finálne vyhodnotenie inovátorských projektov
Podujatie sa uskutoční online 21. 1. 2021 o 18.00.
ďaľšie...
20.01.2021
Európska únia - Európsky fond regionálneho rozvoja

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja


  • Úvodná stránka
  • RSS
  • Tlač
  • Mapa stránky
  • Vyhlásenie o prístupnosti
  • Kontakt
© Centrum vedecko-technických informácií SR