prof. MUDr. Milan Buc, DrSc., 19.10.2010

Aké je postavenie imunológie v modernej medicíne?

Hosťom októbrovej Bratislavskej vedeckej cukrárne 2010 bol prof. MUDr. Milan Buc, DrSc., prednosta Imunologického ústavu Lekárskej fakulty (LF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Ak by sme sa spýtali bežného človeka, čo je imunológia, väčšina by určite odpovedala, že je to veda, ktorá sa zaoberá štúdiom mechanizmov, ktorými sa naše telo bráni proti rôznym druhom mikroorganizmov, ako sú napr. baktérie, vírusy atď. Je to iste pravda, ale moderná imunológia ďaleko prekračuje tento rámec, dnes hovoríme, že je to veda, ktorá študuje imunitný systém, t. j. jeho orgány, bunky, rôzne molekuly a iné, študuje jeho biologický zmysel a pod.
Málokto však vie, že našu biologickú jedinečnosť, zabezpečuje práve imunitný systém, napríklad že za donosenie plodu v tele matky zodpovedá imunitný systém.
Imunológia však nie je len teoretický odbor, výrazne zasahuje do klinickej medicíny a výrazne prispieva k jej modernizácii. Zoberme si napr. transplantácie, dnes ich považujeme za samozrejmé, ale pred polstoročím, kým sa neobjasnili imunologické zákonitosti a neboli lieky potláčajúce imunitné reakcie, to tak nebolo. Liečba mnohých chorôb sa vďaka imunológii výrazne zmenila, napr. liečba monoklonovými protilátkami či imunohormónmi (cytokínmi) výrazne zlepšuje osud pacienta. Imunológia sa však stala viac „populárna“ kvôli modernej pliage ľudstva – AIDS, kde špecifické vírusy (HIV) doslova likvidujú niektoré zložky imunitného systému v takom rozsahu, že postihnutý jedinec napokon zomiera. Žiaľ, imunitné mechanizmy niekedy pôsobia aj proti svojmu nositeľovi. Výsledkom sú rôzne alergické a autoimunitné choroby. Napokon, imunológia sa spolupodieľala na azda najväčšom úspechu medicíny v minulom storočí – vďaka očkovaniu zmizli z povrchu Zeme pravé kiahne a onedlho ich bude nasledovať aj detská obrna. Možno konštatovať, že prakticky niet medicínskeho vedného odboru, ktorý by imunológia v súčasnosti neovplyvňovala. Milan Buc (1944) ukončil štúdium medicíny na LF UK v Bratislave v r. 1968. Po ročnej práci na detskom oddelení NsP v Krupine sa vrátil na svoju alma mater, na vtedajšiu Katedru mikrobiológie a imunológie, z ktorej neskôr vznikol aj súčasný Imunologický ústav. Od jeho začiatkov (1969) sa venuje pedagogickej aj vedeckej odbornej činnosti. Počas tejto doby postupne získal tituly CSc., DrSc., a hodnosti docent a univerzitný profesor. K jeho profesionálnemu vývoju prispelo nielen tvorivé prostredie materského pracoviska, ale aj viaceré dlhšie či kratšie študijné pobyty v zahraničí. Najvýraznejší prínos k jeho vedeckej orientácii mal pobyt na pracovisku nositeľa Nobelovej ceny prof. J. Dausseta v Paríži. Tu získal profesionálne zručnosti a vedomosti, ktoré mu umožnili položiť základy transplantačnej imunológie a imunogenetiky, a tak sa podieľať na spustení transplantačného programu na Slovensku. Tejto oblasti sa venuje dodnes, i keď sa jeho spektrum záujmov zákonite rozšírilo tým, že začal vychovávať ďalšie vedecké generácie a stal sa prednostom Imunologického ústavu. Ako pedagóg prispel k presadeniu imunológie ako samostatného výučbového odboru napísaním vyše desiatky učebníc. Je členom grantových agentúr doma i v zahraničí, dlhoročným podpredsedom Slovenskej imunologickej spoločnosti, Vedeckej rady LF UK a má aj ďalšie funkcie. Ak máte o túto tému záujem, pozrite si priložený videozáznam.