Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti
  • O nás
  • Aktuality
  • Veda v CENTRE
  • Vedecká cukráreň
  • Popularizačné aktivity
  • Multimediálna galéria
    • Audioarchív
      • Laboratórium
    • Fotogaléria
      • Veda v CENTRE
      • Vedecká cukráreň
      • Výstavy
      • Ocenenia
      • Podujatia
      • Aktivity
    • Videoarchív
      • Veda v CENTRE
      • Vedecká cukráreň
      • Spektrum vedy
      • Výstavy
      • Ocenenia
      • Podujatia
  • Knižnica
  • Pre médiá
  • Kontakt
  • Ochrana súkromia
Nachádzate sa tu: NCP VaT > Multimediálna galéria > Videoarchív > Vedecká cukráreň

doc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková, 16.12.2013

Môže byť architektúra totalitná?

Hosťom Bratislavskej vedeckej cukrárne bola dňa 16. decembra 2013 doc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková, vedúca Oddelenia architektúry na Ústave stavebníctva a architektúry SAV a súčasne prodekanka pre výskum a doktorandské štúdium na Fakulte architektúry STU.

Budova Slovenského rozhlasu, Most SNP či sídlisko Petržalka sa niekedy zjednodušene nazývajú totalitnou architektúrou. Vznikli v období nedemokratického režimu a verejnosť ich preto spája s vtedajšími neslobodnými spoločenskými pomermi. Môžeme však vôbec o architektúre hovoriť ako o totalitnej? Ako vtedajší predstavitelia politickej moci ovplyvňovali proces vzniku architektonického diela? Hovorili architektom, aké domy majú navrhovať?

Náhľad potlače DVD doc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková

Keď sa pozrieme na naše dejiny, zistíme, že na území Slovenska vznikala architektúra takmer počas celej polovice 20. storočia v rámci nedemokratických režimov. Obdobie vojnovej Slovenskej republiky, rovnako ako komunistická diktatúra po druhej svetovej vojne, sa usilovali ovplyvňovať umenie aj architektúru.

Uložiť na disk (295 MB, 1hod:28min)

Do veľkej miery sa im to aj darilo. Ako mala taká architektúra vyzerať a prečo ju dnes len málokto označí za totalitnú? Súvisí tento postoj so vzhľadom a užívateľskými vlastnosťami tých diel alebo len so zabúdaním? Napriek týmto zložitým súvislostiam vzniku a vnímania je moderná architektúra 20. storočia významnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a ako taká si vyžaduje našu starostlivosť a ochranu.

Doc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková je vedúcou Oddelenia architektúry na Ústave stavebníctva a architektúry SAV a súčasne prodekankou pre výskum a doktorandské štúdium na Fakulte architektúry STU. Pôsobí v oblasti teórie, histórie a kritiky architektúry. Zaoberá sa skúmaním architektúry 20. storočia, jej vývojom, špecifickými javmi a procesmi, významnými tvorcami a ich dielami. Venuje sa tiež otázkam ochrany moderného architektonického dedičstva. Je autorkou celého radu kníh ako napríklad Architektúra 20. storočia na Slovensku, Nová slovenská architektúra alebo Architektúra na Slovensku: Stručné dejiny. Doma aj v zahraničí pripravila viacero architektonických výstav.
Doc. Moravčíková sa podieľala na príprave dokumentárneho filmu Moderná architektúra na Slovensku, ktorý roku 2008 vyrobila Slovenská televízia. Je editorkou a členkou redakčnej rady vedeckého časopisu Architektúra & Urbanizmus a predsedníčkou slovenskej pracovnej skupiny DOCOMOMO – medzinárodnej organizácie na výskum a ochranu modernej architektúry. Jej ostatná kniha Moderné a/alebo totalitné v architektúre 20. storočia na Slovensku sa venuje vzťahu totalitného režimu a architektúry. 

Ak máte záujem o túto tému, pozrite si priložený videozáznam.

Vedecká cukráreň Bratislava - Henrieta Moravčíková, 16.12.2013

© CVTI SR - Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti,
december 2013

Živé vysielanie

 

O najbližšom živom vysielaní z podujatia Veda v CENTRE na tému Antibiotiká versus prírodné antimikrobiálne látky, ktoré sa uskutoční 30.1.2020 o 17.00 hod., vás budeme informovať už čoskoro. 

Najnovšie videá


Youtube

Veda na dosah

December i január budú bohaté na astronomické úkazy. Nezmeškajte ich
Geminidy, kvadrantidy, ale aj polotieňové zatmenie Mesiaca. V mesiacoch december a január sa rozhodne oplatí zdvihnúť hlavu a pozrieť sa na nočnú oblohu.
ďaľšie...
13.12.2019
The Scientist vytvoril rebríček TOP inovácií za rok 2019. Jednotkou je prístroj Philippa Kukuru
Technológia z dielne tímu Philippa Kukuru, vedca slovenského pôvodu a profesora chémie, sa umiestnila na prvom mieste v prestížnom rebríčku inovácií amerického vedeckého časopisu The Scientist. Prístroj dokáže zmerať hmotnosť molekúl pomocou rozptylu svetla a predstavuje významný krok k sofistikovanejším analýzam biomolekúl.
ďaľšie...
12.12.2019
Ladislav Pekárik: Zdravé ryby súvisia najmä s kvalitou vody
Ekológ Mgr. Ladislav Pekárik, Ph.D., je samostatným vedeckým pracovníkom Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied. Pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Zameriava sa najmä na výskum ekológie rýb, evolučnej ekológie rastlín a živočíchov a nepôvodných organizmov. V súčasnosti sa intenzívne
ďaľšie...
11.12.2019
Európska únia - Európsky fond regionálneho rozvoja Operačný program VÝSKUM a VÝVOJ

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Partneri


Visegrad Fund

  • Úvodná stránka
  • RSS
  • Tlač
  • Mapa stránky
  • Vyhlásenie o prístupnosti
  • Kontakt
© Centrum vedecko-technických informácií SR